Takže by sme mali mať základy - vieme, že nám nestačí ručný merač, že potrebujeme merať pri tej či onej frekvencii a že nás zaujíma taký a taký parameter. V tomto bode sa však často objavuje ďalší súbor otázok: Je možné merať daný parameter pri kontinuálne sa meniacej frekvencii (t. j. pri frekvenčnom rozmietaní)? Ako správne merať na vzorkách závislých od napätia alebo prúdu? Aké sú možnosti kontaktovania testovanej vzorky?
Poďme pekne po poriadku: Ak je kľúčovou požiadavkou analýza testovanej vzorky v určitom frekvenčnom pásme, existujú v zásade dve možnosti - prvou je zvoliť vyššiu kategóriu prístroja, konkrétne napríklad LCR analyzátor IM3570 alebo IM3590, ktoré umožňujú nastaviť frekvenčný rozsah priamo v prístroji a následne zobraziť nielen číselný výpis nameraných hodnôt daného parametra pre konkrétnu frekvenciu, ale predovšetkým kompletný grafický priebeh priamo na displeji. Tieto dva modely sú určené napríklad pre testovanie piezoelektrických prvkov, viacvrstvových keramických kondenzátorov a elektrochemických materiálov a komponentov (typicky v batériovom priemysle). Druhou, podstatne úspornejšou možnosťou rozmietania frekvencie, je použitie freewarovej aplikácie LCR Meter Sample Application, ktorá umožňuje používateľovi vopred definovať frekvencie, pri ktorých potrebuje merať daný parameter, a potom jednoducho použiť jedno z komunikačných rozhraní LCR metra na spustenie merania z pripojeného počítača. Výstupom takéhoto merania je potom súbor hodnôt, z ktorých možno jednoducho vytvoriť graf v Exceli (alebo v inom programe pomocou aplikáciou exportovaného csv súboru). Nižšie je zobrazené okno z tejto aplikácie, v ktorom sú definované kľúčové parametre frekvenčného rozmietania (samozrejme je možné použiť aj režimy Voltage a Current Sweep):
Častou záležitosťou je aj tzv. biasing, teda privedenie napätia (napr. v prípade elektrolytických alebo keramických kondenzátorov) alebo prúdu (napr. pri tlmivkách) k danej vzorke pred samotným meraním. Vzhľadom na obmedzenia vnútorného zdroja meračov RLC sa pre tento účel zvyčajne používa externý zdroj; samotný RLC meter sa v tomto prípade musí doplniť špeciálnym adaptérom. Túto meraciu zostavu (RLC merač + napájací zdroj) možno potom opäť ovládať pomocou freewarového programu Sequence Maker:
Poslednou z uvedených kľúčových otázok je zvyčajne otázka kontaktovania vzorky. Pokiaľ ide o manuálne meranie bežných elektronických súčiastok vybavených fyzicky ľahko dostupnými vývodmi (rezistory, cievky, kondenzátory), riešenie je zvyčajne jednoduché - na výber sú rôzne typy sond pre štandardný štvorvodičový spôsob merania používaný v RLC metroch. Jediné, čo je potrebné, je vybrať sondu zodpovedajúcu požadovanému frekvenčnému rozsahu merania. Alternatívne sú k dispozícii aj pinzetové prevedenia sond (v tomto prípade sa kontaktovanie vykonáva dvojvodičovým spôsobom).
Okrem spomenutých povedzme plne manuálnych sond je ďalším variantom testovacia fixtúra, ktorá stále umožňuje manuálne upnutie meranej vzorky (typicky miniatúrnych SMD súčiastok) v presne definovanej polohe, ale spôsob upnutia vzorky je svojím spôsobom poloautomatizovaným riešením. Tým sa do značnej miery eliminuje riziko nesprávneho kontaktu. Nakoniec je tu posledná možnosť, a síce plne automatizované riešenie používané vo výrobných linkách. Táto možnosť je zvyčajne súčasťou komplexného riešenia, pri ktorom zákazník definuje spôsob kontaktovania podľa vlastných interných predpisov a zadá výrobu testovacej stanice špecializovaným výrobcom jednoúčelových zariadení.